O dobrom drakovi Filipovi (ukážka z knihy)

V ďalekej krajine, v horách, rovno medzi strmými skalami ležalo učupené malé mestečko, v ktorom žilo veľmi málo ľudí.

Jedného dňa do tohto mestečka zablúdil pútnik. Po dlhej ceste bol veľmi hladný a unavený a tak hľadal nejaké miesto, kde by sa mohol najesť a načerpať sily. Obzeral sa po mestečku, no ulica bola pustá. Pútnik začudovane kráčal ďalej. Mestečko bolo naozaj malé a tak sa mu zanedlho podarilo nájsť hostinec. Nad dverami visela drevená tabuľa s nečitateľným nápisom. Pútnik zaklopal na dvere, no nikto mu neodpovedal. Zaklopal ešte raz a potom znovu. Nakoniec sa predsa len ozval zachrípnutý hlas;

"Vojdite!"

Pútnik stlačil zhrdzavenú kľuku a dvere sa so škrípaním otvorili. Pomaly vkročil dnu. V hostinci bolo prítmie a chvíľu trvalo kým si jeho oči zvykli a pútnik v šere rozoznával stoly, stoličky a pult, o ktorý sa opieral staručký zhrbený hostinský. Keď zbadal pútnika, narovnal sa.

"Vitaj, vzácny hosť", povedal.

Pútnik sa na seba pozrel. Bol celý zaprášený a kabát i nohavice mal celé odraté. Aj na topánkach bolo vidieť, že nie sú najnovšie a majú už niečo za sebou. Vôbec si nepripadal vzácne.

Hostinský si odkašľal.

"Prepáč, dlho som s nikým nerozprával," povedal a jeho hlas znel o čosi menej zachrípnuto, "Môžem nejako poslúžiť?"

"Rád by som niečo teplé do žalúdka, ale mám len pár mincí," povedal nesmelo pútnik.

"Dnes budeš mojím hosťom. Tak dlho som už nemal žiadnych hostí," povzdychol si hostinský, "No môžem ponúknuť iba hríbovú polievku a chlieb."

"Som vďačný i za to," poďakoval pútnik, načo sa hostinský otočil a pomaly odkráčal do kuchyne.

Kým pútnik čakal na polievku a chlieb, tak sa porozhliadol po hostinci. Po stenách viseli obrazy, na ktorých bol vyobrazený drak v rôznych polohách. Letiaci, spiaci, chrliaci oheň...

"Volalo sa to tu hostinec U draka," povedal hostinský, keď vošiel s pariacou sa polievkou a krajcom chleba na tácke a všimol si pútnikov záujem o obrazy.

"Prečo je tu tak pusto?" vyzvedal pútnik, keď sa usadil u jedného zo stolov.

"Dávno, veľmi dávno toto mestečko prekvitalo. Navštevovali ho ľudia z celého sveta. Mali sme tu totiž niečo, čo nemá asi nikto. Žil tu s nami drak."

"Drak?" pútnik neveriacky dvihol obočie.

"Áno. Ozajstný živý drak. Nikto už nevie, odkiaľ prišiel, ale žil tu medzi nami. Ja som bol ešte dieťa a veľmi si ho nepamätám, no rozprávali mi o ňom moji prarodičia. Bol to mierumilovný drak, ani ho nenapadlo, aby niekomu ublížil. Volal sa Filip. Aj ľudia ho mali radi. A najmä my, deti. Vraj sme sa hrali s Filipom od rána do večera. Lozili po ňom, šmýkali sa na jeho chvoste. A drak Filip sa len usmieval. No jedného dňa sa stalo čosi, čo nikto nečakal. Filip podpálil mestečko. Vlastne len strom, pod ktorým ležal. No od stromu sa chytili ďalšie stromy, potom drevené strechy domov a tak vyhorela polovica mestečka. Drak Filip chcel oheň uhasiť, no keď mávol obrovskými krídlami, ešte ho viac rozdúchal. Keď sa mestečko podarilo uhasiť, ľudia draka vyhnali. Vraveli, že mestečko podpálil schválne, no moji prarodičia tomu neverili. Vraj drak Filip si len zívol a vtedy z neho vyšiel plameň, ktorý okamžite zapálil strom. Našťastie sa nikomu nič nestalo."

"A čo sa stalo s Filipom?"

"To nikto nevie. Vraví sa, že žije v jaskyni hlboko v horách. Nikto ho odvtedy nevidel. Len občas z tých miest vychádzajú kúdole dymu. Tí, čo na draka neveria, tvrdia že je to sopka. No nikto nemá odvahu ísť draka hľadať . Cesta k jaskyni je veľmi náročná a nikto nevie, čo ho na jej konci čaká." hostinský sa odmlčal.

"Čo bolo ďalej?" vytrhol po chvíli pútnik hostinského z myšlienok.

"Ďalej? Ľudia z mestečka začali húfne odchádzať, až mestečko celkom spustlo. Ostalo nás tu len pár. A draka Filipa nám pripomínajú len tieto obrazy," hostinský uprel zrak na obraz, na ktorom drak Filip pokojne spal.

Knižku si môžete zdarma stiahnuť tu: "O dobrom drakovi Filipovi"